Stalo sa Vám už niekedy, že ste videli človeka so psom v nejakej situácii, ktorá sa Vám z nejakého dôvodu nepáčila, a pomysleli ste si niečo ako:

  • Chudák pes
  • Ten majiteľ je ale …
  • To je hrozné

Ja sa priznám, že som sa už v minulosti neraz takto vnútorne pohoršoval. Potom mi ale našťastie došla jedna dôležitá skutočnosť:

O danej dvojici človek-pes vlastne nič neviem. O ich príbehu, histórii, vzťahu. To, čo vidím, je len krátky úsek – epizódka  – a neviem ako vyzerajú zvyšné minúty ich prechádzky, zvyšné hodiny ich dňa a ostatné dni a roky ich života.

Je to niečo ako klasický obrázok s ľadovcom – nad morskou hladinou vidíme kúsok ľadovca, ale zvyšný obrovský kus je nám skrytý pod vodou. Napríklad máme „to šťastie“ vidieť len ako majiteľ svojmu psovi vynadá, cukne vodítkom… Ale už napríklad nevidíme obrovskú sumu lásky, starostlivosti, spoločných hier a pekných chvíľ, ktoré predchádzali tejto udalosti. A ktoré zase budú nasledovať – ako to je, to o sebe vie len ten dotyčný človek. Nie je možné sa teda pohoršovať a súdiť na základe tohto malého kúska informácie, ktorý je viditeľný nám.

Navyše aj ak by vyššie uvedené nebola pravda, tak vnútorne sa pohoršovať – a podľa mňa dokonca ani nahlas slovne vyjadriť svoje znepokojenie – ničomu nepomôže. V zmysle, že „normálneho“ človeka poučovať netreba a „idiota“ to aj tak nezmení.

Takže vo výsledku súdenie, poučovanie a mudrovanie je nezmyselné. Len nám to môže zkaziť náladu a prípadne aj znemožniť vidieť naše vlastné nedostatky, keď sa sústredíme na iných.

Dospel som teda k názoru, že by sa mal každý sústrediť sám na seba. Ako sa vraví „pozametať pred vlastným prahom“. Posudzovať by sme mali len seba. Pretože my sami sme jediný človek, s ktorým trávime každú sekundu života a o kom vieme všetky jeho úmysly a činy. A my sami sme jediný človek, ktorého môžeme prípadne zmeniť.

Rád by som ale ešte poznamenal, že sa podľa mňa treba snažiť mať pred sebou čisté svedomie. Byť rozumne sebakritický, pretože ani žiť v ilúzii nemá moc veľký význam 🙂

Snažiť sa neposudzovať ostatních a sústrediť sa na seba má nasledujúce blahodárne účinky:

  • lepšia nálada
  • uvedomovanie si svojich vlastných nedostatkov a priestoru pre zlepšovanie svojho vzťahu a správania sa ku psovi, svojich výchovných a trénerských schopností…
  • vďaka tomu že „ja viem, že nie som dokonalý, ale len ja sám najlepšie viem aký mám vzťah so svojim psom a viem na čom pracovať“ vzniká:
    • vyššia odolnosť voči kritike zo strany iných
    • vyššia schopnosť poučiť sa zo svojej chyby ale neutápať sa v nej a neobviňovat sa dokola – niečo ako povedal Homer Simpson svojej žene Marge, v jednej z klasických epizód: „Nemôžeš sa stále dokola obviňovať. Obviň sa raz a hotovo.“

Myšlienka – zhrnutie – na záver: Nikto nie je dokonalý, tak sa nezaoberajme ostatnými ale starajme sa a pracujme na sebe. Vždy sa nájde niečo, čo zlepšiť 🙂

10 (100%) 1 vote