Nie je cvičiteľ ako cvičiteľ – nemám tým na mysli to, že by niekto bol lepší ako niekto iný. Chcem tým povedať to, že práca so psami je veľká a rozsiahla oblasť. A keď sa o niekom povie, že je cvičiteľ psov, tak to môže znamenať rôzne veci. Poďme si to priblížiť na príkladoch.

Je to podobné ako keď sa o niekom napríklad povie, že je „ajťák“ – čo presne to hovorí o jeho znalostiach a dovednostiach? Podľa mňa nič také konkrétne, pretože to je široká oblasť. Niekto sa rozumie do operačného systému Windows, niekto ovláda Linux, niekto pracuje na MACu. Niekto sa špecializuje na počítačové siete, niekto iný robí webové stránky alebo programuje. No ale aj programovať sa dá v rôznych jazykoch. Jednoducho, nie je ajťák ako ajťák.

Alebo použime príklad s medicínou – jeden lekár je očný, druhý zubný a tretí robí neurochirurga. Všetci sú kompetentní, kvalifikovaní a nikto z nich nie je lepší. Ale ja osobne by som nechcel, aby mi mozog operoval zubár. V tomto kontexte teda nie je lekár ako lekár.

No a presne takto to myslím aj so psami. Je to veľká oblasť s mnohými zákutiami –  výcvik, výchova, chovateľstvo, výživa psa, pisa reč, tréning manipulácie a ošetrovania, práca so strachom a agresivitou… Niečo iné je výchova šteňaťa, puberťáka, dospeláka. Niečo iné je pracovať s jedným psom, s dvoma, alebo s celou skupinou. Niečo iné je práca s border kóliou, s čivavou alebo s kavkazákom. Existujú rôzne športy a disciplíny – agility, stopa, obrany… Výcvik môže byť pre účely súťaženia a skúšiek, alebo „iba“ pre bežný život. Existujú rôzne nástroje – rôzne typy vodítok, obojkov, postrojov… a nič také ako všeobecný cvičiteľ, ktorý sa vo všetkom vyzná a je kompetentný riešiť všetko podľa mňa neexistuje – rovnako tak ako nie je lekár na všetko alebo ajťák na všetko. Každý jednoducho vie niečo.  Aj keď určitý základ môže byť rovnaký alebo podobný, rôzne sféry majú svoje špecifiká. No a ešte si k tomu treba uvedomiť aj to, že sa jedná o prácu so živými tvormi, ktorá sa nikdy nebude na 100% riadiť škatuľkami a tabuľkami, a teda každý cvičiteľ môže mať v niečom svoj špeciálny „rukopis“.

Čo z toho ale vyplíva do praxe?

Pre majiteľov psa

Podľa mňa je dobré vybrať si cvičiteľa nie podľa toho, kto je najbližšie, ale podľa toho, čo chcete psa (alebo seba) naučiť, alebo aký riešite problém. Ak potrebujete poradiť s tým, ako sa pripraviť na príchod šteňaťa, tak niekto, kto celý život prevychováva problémových puberťákov a dospelákov nemusí mať potrebné znalosti pre Vaše potreby – a naopak. Keď chcete psa učiť poslušnosť na skúšky, choďte za niekým, kto sa tomu venuje a má už skúšky za sebou. Na druhej strane ak Vám stačí  „iba“ poslušnosť do bežného provozu a rodinného života, tak hľadajte takého trénera. Ak Vás zaujíma ako funguje pozitívne posilňovanie, nájdite niekoho, kto tak pracuje – a naopak. A tak ďalej, a tak ďalej.

Je to presne ako som spomínal v príklade s lekármi. Keď Vás bolí zub, nepôjdete predsa k očnému. A vo výsledku to neznamená, že by bol očný lepší ako zubný. Je to jednoducho len niečo iné a voľba sa odvýja na základe aktuálnej potreby.

Taktiež je podľa mňa dobré nelipnúť fanaticky na konkretnom zdroji informácií alebo cvičiteľovi – a naopak nezavrhovať okamžite niekoho na základe toho, že s nejakým konkrétnym názorom alebo postojom nesúhlasíme. Ja osobne to tak praktizujem. Od rôznych cvičiteľov sa učím rôzne veci. U každého sa nájde niečo, s čím nesúhlasím, ale to mi nebráni v čerpaní užitočných vecí, s ktorými súhlasím a ktoré sa mi hodia. Podľa toho, čo sa chcem naučiť, podľa toho volím zdroj.

Pre cvičiteľov

Myslím si, že každý cvičiteľ by sa mal úprimne zamyslieť nad tým, čo je práve jeho doména. Následne to otvorene prezentovať aj spolu so svojou filozofiou, aby klienti vedeli, či práve jeho majú so svojimi požiadavkami osloviť.

Pokiaľ cvičiteľa niekto osloví s niečim, v čom si nie je až tak istý, tak podľa môjho názoru  by sa nemal do toho bezhlavo púšťať. Mal by klientovi odporučiť niekoho, kto sa tým zaoberá – pokiaľ niekoho takého pozná. Podobne, ako napríklad veterinárny lekár nemá problém poslať pacienta na inú kliniku, pokiaľ vie, že je tam špecialista na daný problém. Alebo minimálne otvorene povedať niečo ako „s týmto nemám zatiaľ veľa skúseností, ale osobne by som postupoval takto…“

Pre všetkých

Na záver môj názor na to, čo z toho vyplíva pre každého, bez ohľadu na to, či sa jedná o výcvik psov alebo inú oblasť. Je dobré uvedomovať si, že nikto nevie všetko a každý má silné a slabé stránky. Tieto stránky si priznať a akceptovať jak u seba, tak u ostatných. Nehrať sa na niečo, čo nie sme. A to, že každý vie niečo iné, nebrať ako možnosť povyšovať sa alebo naopak ponižovať sa, ale ako priestor pre spoluprácu.

Ak sa Vám článok páči a pomohol vám, prosím zdieľajte. Ak máte čo doplniť, alebo máte otázku, zanechajte komentár. Ďakujem.